Hlavička

Latinský patriarchát Jeruzalema

Pôvod patriarchátu siaha do obdobia po prvej krížovej výprave, kedy bol v roku 1099 sformovaný po obsadení Jeruzalema. Po porážke križiakov v bitke pri Hattíne v roku 1187 a následnom obsadení mesta vojskami sultána Saladina bol patriarchát nútený presunúť svoje pôsobisko do Akry, neskôr na Cyprus a nakoniec do Ríma. Od tohto obdobia až do polovice 19. storočia boli menovaní len titulárni patriarchovia, ktorí sídlili v rímskej Bazilike svätého Vavrinca za hradbami.

Zásadný obrat nastal 23. júla 1847, kedy pápež bl. Pius IX. vydal breve Nulla celebrior, ktorým Latinský patriarchát v Jeruzaleme obnovil. Prvým novodobým patriarchom sa stal Giuseppe Valerga , ktorý dostal za úlohu vybudovať cirkevné štruktúry a prevziať správu nad investitúrou rytierov Božieho hrobu.

V súčasnosti sa Latinský patriarchát Jeruzalema stará o Približne 180 tisíc kresťanov na území Izraela, Palestíny, Jordánska a Cypru.


Latinský patriarchát Jeruzalema je organizačne rozdelený do patriarchálnych vikariátov, ktoré odzrkadľujú geografickú a demografickú zložitosť regiónu:

Jeruzalem a Palestína: Zahŕňa mesto Jeruzalem, palestínske územia a Pásmo Gazy.

Jordánsko: Komunita v tejto krajine tvorí asi 4 % populácie a je pod výraznou ochranou kráľovstva.

Izrael: Väčšina veriacich v tomto vikariáte (asi 77 %) sú arabskí kresťania žijúci najmä v Galilei.

Cyprus: Prítomnosť patriarchátu na ostrove je doložená od roku 1847 a spravuje tu štyri farnosti.

Vikariát pre migrantov a žiadateľov o azyl – Vikariát pre migrantov je obsluhovaný pastoračnými pracovníkmi miestnej katolíckej cirkvi. Na uskutočnenie tejto vízie sa členovia VMAS snažia odpovedať na výzvu pápeža Františka adresovanú miestnym cirkvám, aby privítali, ochraňovali, podporovali a integrovali našich bratov a sestry, ktorí sú migrantmi, žiadateľmi o azyl, do života Cirkvi a spoločnosti ako takej.

Vikariát svätého Jakuba pre hebrejsky hovoriacich katolíkov v Izraeli


Hlavným poslaním patriarchátu je pastoračná starostlivosť, vzdelávanie a sociálna podpora miestneho obyvateľstva bez ohľadu na vyznanie. Patriarchát spravuje sieť približne 60 farností, seminár v Beit Jala a 42 škôl, v ktorých študuje viac ako 18 000 žiakov.

Kľúčovým pilierom finančnej a morálnej stability patriarchátu je Rytiersky rád Božieho hrobu v Jeruzaleme (OESSH). Od obnovenia patriarchátu v roku 1847 je prioritnou úlohou tohto rádu podporovať náboženské, charitatívne a sociálne inštitúcie patriace pod Latinský patriarchát. Jeruzalemský patriarcha historicky zastával funkciu administrátora rádu a dodnes v jeho štruktúrach pôsobí ako veľkoprior. Táto symbióza umožňuje udržiavať „živé kamene“ Svätej zeme – kresťanské komunity, ktoré tu žijú a pôsobia.



I. Patriarcha Giuseppe Valegra

Patriarcha 1847 – 1872

II. Patriarcha Vincenzo Bracco

Patriarcha 1873 – 1889

III. Patriarcha Luigi Piavi

Patriarcha 1889 – 1905

IV. Patriarcha Mgr Filippo Camassei

Patriarcha 1906 – 1919

V. Patriarcha Mgr Luigi Barlassina

Patriarcha 1920 – 1947

VI. Patriarcha Mgr Alberto Gori

Patriarcha 1949 – 1970

VII. Patriarcha Mgr Giacomo Beltritti

Patriarcha 1970 – 1987

VIII. Patriarcha Mgr Michel Sabbah

Patriarcha 1987 – 2008

IX. Patriarcha Mgr Fouad Twal

Patriarcha 2008 – 2016

X. Patriarcha Kardinál Pierbattista Pizzaballa

Patriarcha 2016 –