Sviatky rádu:
Sviatok Povýšenia svätého kríža
Sviatok Povýšenia svätého kríža sa slávi 14. septembra a patrí k najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom, ktorý je oslavou kríža ako symbolu spásy, víťazstva a nádeje.
Pripravujeme
Panna Mária Kráľovná Svätej Zeme
je hlavnou patrónkou rádu, jej sviatok sa slávi 25. októbra.
Pripravujeme
Sv. Pius X. (1835–1914)
Pápež Sviatosti a obnoviteľ rádu Božieho hrobu. Jeho sviatok sa slávi 21. augusta.
Jeho životný príbeh je mimoriadnym svedectvom. Narodil sa ako Giuseppe Sarto v jednoduchých pomeroch v mestečku Riese v Benátsku. Hoci pochádzal z rodiny poštového úradníka a šičky, svojou inteligenciou a hlbokou vierou si získal vzdelanie a bol vysvätený za kňaza. Svoju pastoračnú službu začal v malých dedinkách, kde sa venoval chudobným a chorým. Zásadne sa vyhýbal pompéznosti a priazeň ľudu si získal svojou skromnosťou, pokorou a praktickým prístupom k viere.
Keď bol zvolený za pápeža, odmietol prvé pápežské insígnie, ktoré boli z drahých kameňov, a nechal si vyrobiť jednoduchšie. Jeho heslom sa stalo „Všetko obnoviť v Kristovi“ (Instaurare omnia in Christo). Svoj pontifikát zasvätil práve obnove vo vnútri Cirkvi. Mal veľký záujem o náboženskú výchovu detí a veriacich a podporoval jednotné a zrozumiteľné katechizmy. Známy je predovšetkým vďaka svojmu silnému presvedčeniu o dôležitosti Eucharistie. Povzbudzoval veriacich k častejšiemu prijímaniu a umožnil deťom pristupovať k prvému svätému prijímaniu už v ranom veku. Získal si tak prívlastok „pápež Sviatosti.“
Jeho vzťah k Rádu Božieho hrobu
Svätý Pius X. má v histórii nášho Rádu mimoriadne významné miesto. V rámci svojich reformných snáh sa venoval aj obnove pápežských rádov a vyznamenaní. Svojím dekrétom „Multum ad excitandos“ zo 7. februára 1905 reformoval všetky pápežské rády a neskôr titul veľmajstra Rádu Božieho hrobu udelil latinskému patriarchovi v Jeruzaleme. Keď sa však voči tomuto privilegiu postavil Maltézsky rád, Pius X. prijal zásadné rozhodnutie.
Svojím listom „Quam multa“ z 3. mája 1907 si vyhradil titul veľmajstra pre seba. Týmto historickým krokom premenil Rád na pápežskú inštitúciu, ktorá je úzko prepojená so Svätým Otcom. Latinského patriarchu vymenoval za svojho miestodržiteľa. Toto rozhodnutie posilnilo duchovnú povahu Rádu a položilo pevné základy pre jeho súčasnú misiu – podporu kresťanov a katolíckych inštitúcií vo Svätej zemi.
Svätý Pius X. tiež obnovil a doplnil rytiersku insígniu o vojenskú trofej, na ktorej je zavesený jeruzalemský kríž. Okrem toho dal Rádu oficiálny odev, biely plášť s červeným jeruzalemským krížom, ktorý rytieri a dámy nosia dodnes. Jeho heslo „Všetko obnoviť v Kristovi“ sa stalo programom jeho pontifikátu, no rovnako dobre vystihuje aj našu misiu vo Svätej zemi.
Sv. Helena (255–330)
Svätá Helena: Matka cisára, pútnička a objaviteľka Kríža. Jej sviatok sa oslavuje 18. augusta.
Život svätej Heleny, matky cisára Konštantína, je plný zvratov. Narodila sa v meste Drepanum v dnešnom Turecku, pravdepodobne v skromných pomeroch, no jej osud sa zmenil, keď sa stala manželkou rímskeho vojaka Konstancia Chlora. V roku 272 mu porodila syna Konštantína, ktorý sa neskôr stal cisárom a ako prvý v Rímskej ríši priznal kresťanstvu slobodu. Ich vzťah však nebol jednoduchý, a po tom, čo sa Konstancius stal jedným zo spoluvládcov Rímskej ríše, rozviedol sa s Helenou, aby si upevnil politickú moc. Helena tak zostala v tieni, no jej syn ju neskôr opäť prijal na cisársky dvor.
Jej skutočný príbeh viery sa začal až v pokročilom veku, keď sa pod vplyvom svojho syna obrátila na kresťanstvo. Táto zmena nebola len formálna, ale vychádzala z hlbokého osobného presvedčenia. Hoci mala Helena takmer 80 rokov, rozhodla sa vydať na púť do Svätej zeme. V rokoch 326 – 328 n. l. hľadala miesta spojené s Ježišovým životom a podľa tradície našla tri kríže na mieste Golgoty, z ktorých jeden bol Pravý kríž.
Vďaka jej štedrej podpore boli na kľúčových miestach postavené prvé veľké kostoly, vrátane Baziliky Božieho hrobu a Baziliky Narodenia Pána, ktoré slúžia veriacim dodnes. Svätá Helena zomrela okolo roku 330 n. l. v prítomnosti svojho syna. Jej príbeh je svedectvom o tom, že Božia milosť môže premeniť človeka v akomkoľvek veku a postavení.
Jej odkaz pre Rád
Jej odkaz má pre rytierov a dámy Rádu Božieho hrobu výnimočný význam. Svätá Helena je považovaná za prvú pútničku, ktorá svojou odvahou a vierou položila základy pre ochranu posvätných miest. V jej osobe sa spája cisárska vznešenosť s pokornou službou, čo z nej robí trvalý vzor pre všetkých členov Rádu. Pokračovaním v jej misii sa rytieri a dámy bez ohľadu na ich vlastné postavenie a vek zaväzujú chrániť kresťanské dedičstvo a nezištne pomáhať kresťanom vo Svätej zemi. Jej poslanie je pre Rád dodnes živé a inšpirujúce.
Svätci rádu
Sv. Jozef Arimatejský
Bol to bohatý človek (Mt 27,57) a významný člen rady (Mk 15,43; Lk 23,50).
Bol Ježišovým učeníkom, no rovnako ako Nikodém, aj on bol učeníkom tajným (Jn 19,38). Lukáš o ňom hovorí, že očakával Božie kráľovstvo a nesúhlasil s odsúdením Ježiša veľradou (Lk 23,51). Vo chvíľach krutého ukrižovania sa nebál a odvážil sa požiadať Piláta o Ježišovo telo. Po tom, čo prefekt jeho žiadosti vyhovel, sňal Ježišovo telo, zavinul ho do čistého plátna a s pomocou Nikodéma uložil Ježiša do svojej hrobky, ktorú ešte nikto nepoužil. Hrobku uzavreli veľkým kameňom a odišli (Mt 27,57-60, Mk 15,42-46, Lk 23,50-53 a Jn 19,38-42). Jeho liturgická pamiatka sa oslavuje 31. augusta.
Sv. Nikodém
Nikodém bol farizej a učiteľ zákona.
Z Jánovho evanjelia je najznámejšia Nikodémova nočná návšteva u Ježiša (Jn 3, 1-21). Medzi farizejmi bol výnimočný tým, že nebol Ježišovým odporcom, naopak, sám sa usiloval pochopiť učenie, ktoré Ježiš priniesol. Ježiš ho nazýva učiteľom Izraela. Predpokladá sa, že mal vysoké postavenie medzi Židmi. V ďalšej príhode ho Ján vykresľuje ako Kristovho obrancu. Z toho môžeme usudzovať, že si zobral k srdcu Ježišovo učenie a podobne ako Jozef Arimatejský, bol Ježišovým tajným učeníkom. Nakoniec sa spomína v Jn 19,39. Spolu s Jozefom z Arimatey zabalzamovali Ježišovo telo a pochovali ho. Jeho liturgická pamiatka sa oslavuje 31. augusta.
Sv. Bartolomej Longo (1841 – 1926)
je jediný kanonizovaný laický člen Rádu Božieho hrobu, menovaný rytierom veľkého kríža. Jeho pripomienka je oslavovaná 5. októbra.
Sv. Pavol VI. (1897–1978)
prvý pápež v moderných dejinách, ktorý putoval do Svätej zeme, v roku 1977 schválil rádový štatút. Jeho sviatok sa oslavuje 29. mája.
Pripravujeme
Sv. Ján Pavol II. (1920–2005)
vyhlásil v roku 1994 Pannu Máriu, Kráľovnú Svätej zeme, za patrónku rádu a roku 1996 udelil rádu vatikánsku právnu personalitu. Jeho sviatok je oslavovaný 22. októbra.
Pripravujeme
Blahoslavený Pius IX. (1792-1893)
je obnoviteľom Latinského patriarchátu jeruzalemského v roku 1847. V roku 1868 zásadne reformoval Rád Božieho hrobu. Jeho pripomienka je oslavovaná 7. februára.
Pripravujeme
Blahoslavený Giuseppe Benedetto Dusmet (1818 – 1894)
člen benediktínskeho rádu a arcibiskup v Catánii, bol rytierom veľkého kríža Rádu Božieho hrobu. Jeho pripomienka sa oslavuje 30. augusta.
Pripravujeme
Blahoslavený Andrea Carlo Ferrari (1850–1921)
bol milánskym arcibiskupom a rytierom veľkého kríža Rádu Božieho hrobu. Jeho pripomienka sa oslavuje 2. februára.
Pripravujeme
Blahoslavený Alfredo Ildefonso Schuster (1880–1954)
bol členom benediktínskeho rádu, arcibiskupom milánskym a rytierom veľkého kríža Rádu Božieho hrobu. Jeho pripomienka sa oslavuje 30. augusta.
Pripravujeme
Blahoslavený Alojzija Stepinac (1898–1960)
bol záhrebským arcibiskupom a rytierom veľkého kríža Rádu Božieho hrobu. Jeho pripomienka je oslavovaná 10. februára.
Pripravujeme
Služobník Boží Ernesto Enrique Shaw (1921–1962)
bol kresťanským laikom, otcom rodiny a podnikateľom v argentínskom Buenos Aires.
Pripravujeme